Technika_prekladu_z_biblickej_grectiny_2

68	Helena Panczová

Hebrejská konštrukcia, ktorá stojí v pozadí, má dve koordinované určité slovesá. Grécki prekladatelia Septuaginty, ktorí tento vzťah vyjadrili tak, že menej dôležitý dej preložili particípiom, postupovali výborne. Syntakticky je takéto doplnkové použitie particípia v tej najlepšej zhode s pravidlami gréckej gramatiky. Len významová abundantnosť particípia, ktorá nie je obvyklá v gréckom spôsobe vyjadrovania, robí z tejto konštrukcie hebrejizmus27.

Túto konštrukciu prekladáme do slovenčiny ako dve súradné určité slovesá, niekedy spojené zlučovacou spojkou „a“, niekedy len čiarkou (to závisí od množstva a charakteru iných koordinátorov v danom súvetí). To, že sa v tomto prípade približujeme hebrejskému pozadiu tejto konštrukcie, je len náhodná zhoda.

5. Particípiá vo vyjadreniach účelu

Na vyjadrenie účelu sa v klasickej gréčtine používalo particípium futúra (okrem iných vyjadrení). Toto particípium však v helenistickej gréčtine postupne zanikalo a namiesto neho sa začalo v tejto funkcii používať particípium prézenta28. Prekladáme ho tak, ako by sme preložili klasické particípium futúra, teda naším účelovým infinitívom: H=LQEN KHRU,SSWN ))) KAI. TA. DAIMO,NIA EVKBA,LLWN „išiel ohlasovať ... a vyhá ať démonov“ (Mk 1,39).

Štandardné vyjadrenie účelu pozostáva z určitého slovesa s významom pohybu (napr. „ísť“) a particípia, ktoré vyjadruje účel tejto činnosti („niečo robiť“). V biblickej gréčtine však nachádzame aj opačne zostavenú konštrukciu s tým istým významom – sloveso s významom „ísť“ je v tvare particípia (aoristu) a činnosť, ktorá sa má urobiť, je vyjadrená určitým slovesom. Táto konštrukcia má korene v semitskom pozadí biblickej gréčtiny a svojím pôvodom patrí ku skupine vyššie uvedených grafických particípií. Jej význam z nej však tvorí osobitnú podmnožinu a prira uje ju k tejto skupine vyjadrení účelu: POREUQEI/SA AVPH,GGEILEN „(odíduc oznámila = odišla a oznámila =) išla oznámiť“ (Mk 16,10). V tomto prípade teda grécke particípium prekladáme ako

27 V biblickej gréčtine nachádzame aj menej obratný preklad so zachovaním pôvodnej koordinácie so spojkou KAI, (niekedy aj bez nej), napr. AVNA,STHTE KAI. EVXE,LQATE „vsta te a cho te“ (Gn 19,14). Z h adiska gréčtiny ide o syntaktický hebrejizmus. Porov. aj

Ex 32,1; Ž 43,27; 81,8. V NZ možno porovnať: AVNA,STHQI KAI. POREU,OU )))	KAI. AVNASTA.J
EVPOREU,QH| „vsta a cho ... vstal a šiel“ (Sk 8,26-27).
28 Porov. BLASS – DEBRUNNER, A Greek Grammar, § 339 (2c), § 351	(1).

STUDIA BIBLICA SLOVACA

AVNHGGE,LH TW|/

Technika prekladu z biblickej gréčtiny (2):	69
plnovýznamové sloveso a grécke plnovýznamové sloveso ako	účelový

infinitív29.

Obe tieto konštrukcie – sloveso + particípium, particípium + sloveso – prekladáme rovnako, lebo majú rovnaký význam. Prvý člen, ktorý vyjadruje pohyb, prekladáme ako plnovýznamové sloveso, druhý člen, ktorý vyjadruje účel tohto pohybu, ako účelový infinitív.

6. Konštrukcia typu EI=PEN LE,GWN

	Particípiá s významom „hovoriť“, ktoré sprevádzajú slovesá hovorenia,
sú	alším	biblickým hebrejizmom30. Najčastejšie sa vyskytuje LE,GWN
„hovoriac“,		menej často AVPOKRIQEI,J „odpovediac“, EI=PAJ „povediac“.
V hebrejčine		zodpovedajú viazanému		infinitívu lē’mōr, ktorý uvádza
predmetovú		vetu	alebo priamu reč	nasledujúcu po slovese hovorenia.
V slovenčine		by	tejto funkcii zodpovedali bu uvádzajúce výrazy „takto,

týmito slovami“, alebo iba dvojbodka, teda particípium by zostalo nepreložené. V našom type prekladu sme sa rozhodli ho zachovať v podobe prechodníka. Vo filologickom preklade by sme to nerobili, ale tu sa nám hodí mať toto particípium explicitne vyjadrené a vzh adom na to, že nie je prekážkou v porozumení, môžeme si to dovoliť. Parataxu sme použili len v ojedinelých

prípadoch, ke	AVPOKRIQEI,J nevyjadrovalo				odpove	(„odpovediac“),			ale
nezávislé ujatie	sa	slova,	napr. AVPOKRIQEI.J AUVTW/| O`			VIHSOU/J	EI=PEN	„Ježiš	ho
oslovil a povedal“		(Mk	10,51),	AVPOKRIQEI.J	EI=PEN	„ozval	sa a	povedal“
(Mk 11,14) 31.
alšiu	odchýlku		sme si	dovolili v prípade, ke			bol	v origináli

anakolút32. Jeho zachovanie neprichádza do úvahy v nijakom type prekladu dbajúcom na funkčnú ekvivalenciu, preto sme preklad upravili pod a štandardných gramatických pravidiel, napr. ABRAAN LE,GONTEJ

29Toto je lingvisticky presný preklad, ktorého sme sa snažili konzistentne držať. V prípade Evanjelia pod a Marka na nás na dvoch miestach (Mk 16,15.20) do ahla ťarcha tradície a dali sme prednosť prekladu tejto väzby particípia a slovesa ako dvoch súradných

plnovýznamových slovies, ako je to zaužívané.

30Porov. BLASS – DEBRUNNER, A Greek Grammar, § 420; ZERWICK, Biblical Greek, § 368.

31Porov. aj Mk 9,5; 12,35; 14,48.

32Rôzne variácie tohto javu porov. v CONYBEARE – STOCK, Grammar of Septuagint Greek, § 112.

STBISL 5 (1/2013)

70	Helena Panczová

„(Abrahámovi bolo oznámené hovoriac =) Abrahámovi oznámili hovoriac“ (Gn 22,20) 33. Niekedy nachádzame toto particípium aj celkom mimo vetnej súvislosti, napr. O` DE. EI=PEN· TI, EVSTIN( TE,KNON* LE,GWN VIDOU. TO. PU/R KAI. TA. XU,LA) „On povedal: ,Čo je, dieťa (moje)?‘ Hovorí: «Je tu ohe a drevo.»“ (Gn 22,7) 34.

7. Grécke particípium ako preklad hebrejského absolútneho infinitívu

Hebrejský absolútny infinitív, ktorý zdôraz uje abstraktnú slovesnú myšlienku a obvykle sa vyskytuje v bezprostrednej blízkosti určitého slovesa s rovnakým kore om, grécki prekladatelia vyjadrovali viacerými spôsobmi. Najčastejšie je to particípium, ale vyskytuje sa aj interpretácia pomocou substantív v akuzatíve alebo datíve, prípadne aj adverbium35. Zmyslom tejto konštrukcie je zvýraznenie slovesnej myšlienky. V slovenčine to dosahujeme pomocou adverbií, napr. EVRWTW/N EVPHRW,THSEN „ve mi sa vypytoval“ (Gn 43,7), IVDW.N EI=DON „dobre som videl“ (Ex 3,7). Vo ba vhodného adverbia závisí od použitého slovesa a od kontextu.

Zhrnutie o technike prekladu particípií

Naša prekladate ská technika sa dá charakterizovať v dvoch bodoch, ktoré vyjadrujú pracovný postup: 1. lingvistická analýza originálneho textu, 2. reštrukturalizácia lingvistických údajov v slovenskom jazykovom materiáli. Ke že analýza poskytuje nieko ko rozličných výsledkov, výsledná reštrukturalizácia má nieko ko podôb. Nevedeckým jazykom povedané: grécke particípiá môžu vyjadrovať mnoho vecí, preto ich prekladáme rozličnými spôsobmi. V rámci danej skupiny prekladáme vždy konzistentne.

33Podobne v Gn 38,13.24; 45,16; 48,2; Ex 5,14.19.

34Podobne aj Gn 46,3.

35Porov. BLASS – DEBRUNNER, A Greek Grammar, § 422; ZERWICK, Biblical Greek, § 369.

STUDIA BIBLICA SLOVACA

Technika prekladu z biblickej gréčtiny (2):

71

Záver

V tomto príspevku som sa pokúsila predstaviť dva aspekty práce kvalifikovaného prekladate a starovekej literatúry – teoretické pozadie a praktický postup lingvistickej analýzy originálu a následnej reštrukturalizácie výpovede v prijímate skom jazyku. Na prvý poh ad sa môže zdať, že je to príliš komplikovaný postup. Verím však, že sa mi podarilo ukázať pozitíva takéhoto prístupu k biblickému textu – lingvista vidí v texte to, na čo odborníci z iných vedných disciplín nemajú dostatočne vypestovanú citlivosť.

Zoznam použitej literatúry

BLASS, Friedrich – DEBRUNNER, Albert: A Greek Grammar of the New Testament and Other Early Christian Literature. Translated and edited by Robert W. Funk, Chicago: The University of Chicago Press, 1961.

CONYBEARE, Frederick Cornwallis – STOCK, St. George: Grammar of Septuagint Greek.

With selected readings, vocabularies, and updated indexes, reprint. Peabody, MA: Hendrickson Publishers, 1995.

DE WAARD, Jan – NIDA, Eugène A.: From One Language to Another, Nashville: Thomas Nelson Publishers, 1986.

DUBOVSKÝ, Peter (ed.): Genezis (Komentáre k Starému zákonu 1), Trnava: Dobrá kniha, 2008.

NIDA, Eugène A.: Toward a Science of Translating. With Special Reference to Principles and Procedures Involved in Bible Translating, Leiden: E. J. Brill, 1964.

NIDA, Eugène A. – TABER, Charles R.: The Theory and Practice of Translation, 8 vol., Leiden: E. J. Brill, 1969.

OKÁL, Miloslav: Antická metrika a prekladanie gréckej a latinskej poézie do slovenčiny,

Bratislava: Slovenský spisovate , 1990.

PANCZOVÁ, Helena: Vplyv Biblie na kresťanskú latinčinu. Grécizmy a hebrejizmy pri používaní predložky in, Trnava: Dobrá kniha, 2002.

PANCZOVÁ, Helena: Technika prekladu z biblickej gréčtiny. Problém hebrejizmov. In: Blažej Štrba: Studia Biblica Slovaca, Svit: KBD, 2008, 89-95.

PANCZOVÁ, Helena: Latinské preklady Biblie od staroveku po súčasnosť. Teória a technika prekladu. In: Sambucus. Práce z klasickej filológie, latinskej medievalistiky a neolatinistiky, III, Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univezity, 2008, 55-64.

POLGÁR, Anikó: Domestikácia, integrácia, rekonštrukcia. Tri formy latinského umeleckého prekladu. In: Sambucus. Práce z klasickej filológie, latinskej medievalistiky a neolatinistiky, III, Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univezity, 2008, 41-48.

SAPFÓ: Piesne. Preklad Vojtech Mihálik, Bratislava: Slovenský spisovate , 1980.

Praefatio sancti Hieronymi presbyteri in Evangelio. In: Biblia Sacra iuxta Vulgatam versionem. Stuttgart: Deutsche Bibelgesellschaft, 31983, 1115-1116.

TI O, Jozef (ed.): Exodus (Komentáre k Starému zákonu 3), Trnava: Dobrá kniha, 2013.

STBISL 5 (1/2013)

72	Helena Panczová

VARŠO, Miroslav: Abdiáš, Jonáš, Micheáš (Komentáre k Starému zákonu 2), Trnava: Dobrá kniha, 2010.

ZERWICK, Maximilian S.J.: Biblical Greek. English edition adapted from the fourth Latin edition by J. Smith, Roma: Pontificio Istituto Biblico, 1990.

Zhrnutie

Prekladate	starovekej	literatúry	si môže	vybrať spomedzi troch základných
prekladate ských techník,		ktoré sa	pokladajú	za legitímne – filologický, kultúrny

a komentárový preklad. Všetky z nich sa zakladajú na princípe funkčnej ekvivalencie. Filologický preklad je nielen lingvisticky verný originálu, ale spomedzi možných prekladových variantov si vyberá ten najelegantnejší. Vysvet ovacie poznámky sú stručné. Kultúrny preklad sa usiluje prekladať aj kultúrne reálie. Komentár je zabudovaný priamo do textu prekladu. Komentárový preklad si vyberá taký prekladový variant, ktorý je formálne najbližší vyjadreniu v pôvodnom jazyku – rešpektuje teda aj formálnu ekvivalenciu, pokia to je možné. Takýto preklad nemá existenciu sám osebe, ale tvorí siamské dvojča s podrobným textovým komentárom.

Komentárový preklad so svojím sekundárnym princípom formálnej korešpondencie sa často zamie a s nelegitímnou technikou doslovného prekladu. Rozdiel medzi týmito dvoma postupmi je ukázaný na príklade particípií. Lingvistická analýza originálu rozoznáva nieko ko ich funkcií: 1. prívlastkové particípiá, 2. príslovkové a doplnkové particípiá, 3. particípiá namiesto určitých slovies, 4. grafické particípiá, 5. particípiá vo vyjadreniach účelu, 6. konštrukcia typu EI=PEN LE,GWN, 7. grécke particípium ako preklad hebrejského absolútneho infinitívu. Každá z týchto skupín si vyžaduje inú reštrukturalizáciu v slovenčine. V rámci jednotlivých skupín však preklad musí byť konzistentný.

Kľúčové slová: technika prekladu, (biblická) gréčtina, particípiá

Summary

For a translator of ancient literature three basic techniques are considered legitimate: philological, cultural, and commentary translation – all of them respect the principle of the functional equivalence. While being linguistically faithful to the original, the philological translation chooses the most elegant way of expression. Explanatory notes are concise. The cultural translation attempts to “translate” cultural realia as well. Any commentary is built into the text of the translation itself. A commentary translation chooses such a translational equivalent that is formally closest to the original expression – it respects also the formal correspondence as far as possible. Such a translation does not have any life of its own, but forms a Siamese twin with the exhaustive textual commentary.

STUDIA BIBLICA SLOVACA

Technika prekladu z biblickej gréčtiny (2):

73

The commentary translation with its secondary principle of formal correspondence is often confused with the illegitimate translation technique of the literal translation. The difference between them is shown on the example of participles. Linguistic analysis of the original recognizes several kinds of usage: (1) adjective participles, (2) adverbial and predicative participles, (3) analytic verbal expressions, (4) graphic participles, (5) participles expressing purpose, (6) construction of the type EI=PEN LE,GWN, (7) Greek participle as the translation of the Hebrew absolute infinitive. Each of these groups should be restructured in Slovak in a different way. Within the boundaries of one group, however, the translation is consistent.

Keywords: translation technique, (biblical) Greek, participles

Helena Panczová

Teologická fakulta Trnavskej univerzity Kostolná 1, P. O. Box 173

814 99 BRATISLAVA, Slovenská republika [e-mail]

STBISL 5 (1/2013)